e-hlinkova-vseobecna-chirurgia-a-osetrovatelstvo-vybrane-kapitoly-1

-údaje o funkcii obehového systému (TK, CVT, srdcová frekvencia, tlak v a. pulmonalis)

-laboratórne vyšetrenia,

-bilancia tekutín,

-vzniknuté ťažkosti a komplikácie,

-pooperačne odporúčania anestéziológa.

Extubácia je odstránenie endotracheálnej kanyly z priedušnice. K extubácii možno pristúpiť až vtedy, ak pacient dostatočne spontánne ventiluje a má prinavrátené obranné reflexy, podmienkou extubácie je dôkladné odsatie sekrétov z dolných aj horných dýchacích ciest.

Postup pri extubácii:

-sestra odsávacím katétrom dôkladne odsaje ústnu, laryngálnu a nosovú dutinu,

-ďalším sterilným katétrom zavedeným cez kanylu do trachey odstráni nahromadené sekréty.

-vypusti vzduch z tesniacej manžety a pri súčasnom odsávaní odstráni kanylu spolu

s odsávacím katétrom.

Počas extubácie sa môžu objaviť komplikácie:

-kašeľ, zvracanie, krvácanie z úst, laryngu, aspirácia,

-poranenie sliznice trachey a hlasivkových väzov,

-laryngospazmus, reflexne zastavenie dýchania,

-bolesti v krku, chrapot, krátkodobá afónia,

-poruchy srdcového rytmu.

Sestra musí mať vždy k dispozícii pripravené pomôcky pre prípadnú reintubáciu.

Komplikácie po celkovej anestézii

Správne vedená a kontrolovaná celková anestézia pod klinickým a medicínskym monitoringom je bezpečná.

Rizikom je:

-plytká anestézia (excitačné štádium, neuroreflexná labilita a vulnerabilita),

-veľmi hlboká anestézia > 1 hodinu, hemodynamická instabilita (hypoxia a významná hypotenzia s TK < 90 mmH viac ako 1 hodinu počas celkovej anstézie),

-hypoxia, hypotenzia, hypotermia, hypovolémia,

-asfyxia, aspirácia , apnoe, anafylaxia, arytmia,

-malígna hypertermia,

-pooperačná kognitívna dysfunkcia, pooperačné delírium,

-úrazy, poškodenie chrupu.

211

6.3.4 Poanestetická starostlivosť

Podľa závažnosti celkového stavu je možné pacienta pooperačne odovzdať do starostlivosti zotavovacej miestnosti, tzv. dospávacej izby (s vyčleneným anestéziologickým tímom) alebo na základné oddelenie na pooperačnú izbu so zvýšenou starostlivosťou a monitorovaním pacienta alebo na JIS/KAIM/OAIM. Pacienta musí sprevádzať lekár alebo sestra z anestéziologického tímu, ktorý informuje o stave a o priebehu anestézie preberajúceho pracovníka (lekár alebo sestra), ktorému je pacient odovzdaný do ďalšej starostlivosti. Tomuto pracovníkovi odovzdá aj originál záznamu o anestézii a písomný záznam o stave pacienta pri odovzdávaní. Transport pacienta musí, byť bezpečný.

Na poanestetickom pracovisku musí, byť pacient znovu vyšetrený a musí mu, byť naordinovaná príslušná liečba a monitorovanie. Pacient musí, byť počas ošetrovania na poanestetickom pracovisku primerane sledovaný a monitorovaný. Namerané hodnoty sa najmenej v 15 minútových intervaloch musia zapísať do dokumentácie pacienta až do úplného zotavenia z anestézie. Potrebu úrovne monitorovania ventilácie určí lekár zodpovedný za pacienta v zotavovacej miestnosti alebo za obdobie zotavovania pacienta po anestézii. V prípade komplikácií sa radí lekár pracujúci na poanestetickom pracovisku s anestéziológom podávajúcim anestéziu a s operatérom. Ak je poanestetické pracovisko blízko operačnej sály, za pacienta počas zotavovania môže zodpovedať anestéziológ podávajúci anestéziu. Na poanestetickom pracovisku (okrem pooperačnej izby) musí, byť prítomná kvalifikovaná sestra v odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť.

Vybavenie zotavovacej miestnosti musí obsahovať zariadenie na aplikáciu kyslíka, ventilátor, odsávačku, vybavenie na zabezpečenie dýchacích ciest a monitorovanie, dávkovače na podávanie liekov a tekutín, zariadenie na meranie telesnej teploty a zohrievanie pacientov.

Monitoring pacienta v zotavovacej miestnosti zahŕňa sledovanie pulzovej oxymetrie, EKG a neinvazívne meranie krvného tlaku. Ak je pacient intubovaný alebo má zavedenú laryngeálnu masku, musí sa monitorovať kapnometria. Dostupný musí, byť relaxometer a zariadenie na meranie telesnej teploty.

Po anestézii sa podľa protokolov musí zabezpečiť adekvátna liečba bolesti, riešená pooperačná nauzea a vracanie, telesná teplota, krvácanie do obväzov a cez drény a ostatné vopred zaznamenané pokyny. Prepustenie z poanestetického pracoviska (zotavovacej miestnosti) indikuje lekár pracujúci na tomto pracovisku, ktorý zaznamená do dokumentácie, v akom stave je pacient z tohto pracoviska prepustený. Hodnotia sa minimálne nasledujúce kritériá: stav

212

vedomia, saturácia hemoglobínu kyslíkom, krvný tlak, počet pulzov, frekvencia srdca, telesná aktivita, nauzea a vracanie, bolesť a krvácanie.

Rovnako aj v pooperačnej izbe musí, byť dostupné podávanie kyslíka, odsávačka, ručný dýchací vak, neinvazívne monitorovanie krvného tlaku, SpO2, EKG a telesnej teploty. Musia, byť dostupné lieky a pomôcky pre KPCR.

6.4 Regionálna anestézia

Regionálna anestézia je podanie lokálneho anestetika k nervovému koreňu, nervu, nervovému pletencu alebo do priestoru, v ktorom sa dané štruktúry nachádzajú alebo prebiehajú. Tým sa znecitliví časť tela, ktorá je danými štruktúrami inervovaná. Ku regionálnej anestézii patrí aplikácia lokálneho anestetika do subarachnoidálneho priestoru, tzv. spinálna anestézia alebo do epidurálneho priestoru, tzv. epidurálna anestézia. Túto regionálnu anestéziu nazývame aj ako neuroaxiálna blokáda alebo centrálna blokáda. Zvláštnou formou regionálnej anestézie je intravenózna (Bierov blok), kde sa lokálne anestetikum podáva do venózneho systému hornej alebo dolnej končatiny, odkiaľ prestupuje k priľahlým nervom. Súčasne naložený turniket zabráni systémovému šíreniu lokálneho anestetika.

6.4.1 Lokálne anestetiká

Lokálne anestetiká sú chemické zlúčeniny, ktoré vyvolávajú reverzibilnú blokádu vedenia vzruchu nervovými vláknami (koreňmi miechových nervov, periférnymi nervami a nervovými zakončeniami). Blokáda ruší citlivosť a motoriku (podľa koncentrácie) inervovanej oblasti distálne od miesta aplikácie.

Lokálne anestetiká sa používajú pri rôznych technikách zvodovej anestézie, ale aj k tíšeniu akútnej peroperačnej a pooperačnej bolesti a k liečbe chronickej bolesti. Tzv. nervové blokády za pomoci lokálnych anestetík sú stále viac využívané, nakoľko zaisťujú dokonalú analgéziu a nie sú spojené s nežiadúcimi účinkami systémovo podávaných opioidov (sedácia, útlm dýchania, znížená peristaltika apod.), avšak ich nesprávne a nevhodne použitie či podanie môže spôsobiť vážne komplikácie a ohroziť život pacienta. Medzi najčastejšie a najzávažnejšie nežiaduce účinky a reakcie na lokálne anestetika patri alergická reakcia, kardiotoxicita a neurotoxicita. Kardivaskulárna toxicita sa prejaví brydykardiou, komorovou fibriláciou, hypotenziou a asystóliou (obr. 6.1).

Prevencia toxicity lokálnych anestetík:

213

-dodržiavame odporúčanú dávku (podanie nižšej koncentrácie, ak je potrebný väčší objem),

-pri nevyhnutných veľkých dávkach anestetík voliť menej toxické,

- aspirovať pri každej aplikácii lokálneho anestetika (kontrola prítomnosti krvi) s kontinuálnym monitorovaním (mimoriadne nebezpečné je náhodné intravaskulárne podanie lokálnych anestetík),

-nepodávať lokálne anestetiká pod vysokým tlakom v striekačke,

-kombinácia s adrenalínom.

Liečba toxických účinkov lokálnych anestetík

Pri závažných prejavoch neurotoxicity (porucha vedomia, kŕče) a akýchkoľvek prejavov kardiotoxicity sa odporúča podanie 100 ml i. v. bolusu 20 % Intralipidu s jeho následnou infúziou 500 ml za 30 minút za súčasnej kardiopulmonálnej resuscitácie.

plazmatická	10. poruchy obehu
koncentrácia	9. zastavenie dýchania

8.kóma

7.kŕče

6.zášklby svalov

5.úzkosť, zmeny správania

4.poruchy videnia

3.ľahká otupelosť

2.pískanie v ušiach

1.tŕpnutie okolia úst a jazyka

čas

Obr. 6.1 Príznaky CNS toxicity účinkom lokálnych anestetík

(Zdroj: Hudák, Lenčéš, Majerník, Merjavý, 2020. s. 76)

Prehľad najčastejšie používaných lokálnych anestetík v súčasnosti

Aminoestery: benzokaín, tetrakaín, v zahraničí sú to prokaín, ametokaín, chlorprokaín.

Aminoamidy: lidokaín, trimekaín (Mesocain), bupivakaín (Marcaine), levobupivakaín (Chirocaine), artikaín (Supracain), v zahraničí prilokaín, mepivakaín, etidokaín, ropivakaín.

V súčasnosti sa dáva prednosť výlučne aminoamidom z dôvodov menej nežiadúcich účinkov.

-Lidokaín je najpoužívanejšie krátko až stredne dlho pôsobiace lokálne anestetikum s nízkou toxicitou. U nás väčšinou dostupný v spreji k anestézii slizníc alebo vo forme krému na lokálne znecitlivenie kože a podkožia.

214

-Trimekain (mesocain) je na všetky druhy lokálnej anestézie. Používa sa aj ako antiarytmikum k profylaxii a terapii komorových arytmií. Nevýhodou je vazodilatačný účinok, ktorý urýchľuje vstrebávanie účinnej latky do obehu, čo znižuje anesteticky účinok a zvyšuje riziko toxickej reakcie.

-Bupivakain (marcaine) je najpoužívanejšie lokálne amidové anestetikum v anestéziológii. Má pomalší nástup účinku, spoľahlivý a dlhodobý účinok. Má využitie pri periférnych nervových blokádach a epidurálnej anestézii a analgézii.

6.4.2 Epidurálna anestézia

Epidurálna anestézia je prechodné prerušenie vedenia nervových vzruchov vyvolané injekciou anestetika do epidurálneho priestoru medzi dura mater a ligamentum flavum. Lokálne anestetikum preniká difúziou a priamo pôsobí na korene miechových nervov. Epidurálnu blokádu je možné realizovať prakticky v každom úseku chrbtice v rozmedzí C2 – L5 podľa toho, ktorú časť tela potrebujeme znecitlivieť. Predpokladom pre realizáciu je vyšetrenie pacienta anestéziológom pred zákrokom. V porovnaní so spinálnou anestéziou sa používa väčšie množstvo lokálneho anestetika, ktorého objem závisí od veľkosti plochy tela, ktorú potrebujeme pokryť, zvyčajne 10–20 ml lokálneho anestetika Nástup účinku je pomalší v porovnaní so spinálnou anestéziou a trvá od 10 do 40 min. Dĺžka znecitlivenia je varaibilná a pri zavedenom epidurálnom katétri sa môže podľa potreby opakovaným dopichovaním alebo kontinuálnou infúziou ľubovoľne predĺžiť. Epidurálna anestézia má využitie v pôrodníctve, pri rozsiahlych hrudných operáciách, laparotómiách a oropedických revíznych operáciách ale aj v pooperačnej analgézii.

Indikácie: chirurgické výkony, zmiernenie bolesti počas fyziologického pôrodu, liečba akútnej a chronickej bolesti.

Kontraindikácie

Absolútne kontraindikácie: odmietnutie pacientom, poruchy krvnej zrážanlivosti a pacienti pod vplyvom antikoagulancií, neurologické ochorenia, sepsa a bakteriémia, celkové infekcie a kožné ochorenia v mieste predpokladaného vpichu, hypovolemický šok.

Relatívne kontraindikácie: deformity chrbtice, ťažké bolesti chrbta a hlavy v anamnéze, vysoké operačné riziko, artritída, osteoporóza, prolaps platničky, metastázy v chrbtici.

Asistencia sestry pri zavádzaní epidurálneho katétra

215

Epidurálny katéter zavádza anestéziológ za asistencie anestéziologickej sestry. K danému výkonu pripravuje pacienta ošetrujúca sestra, ktorá aj zabezpečuje ošetrovateľskú starostlivosť po zavedení epidurálneho katétra a následné denné ošetrovanie (ak je katéter pooperačne ponechaný pre liečbu bolesti).

Anestéziologická vizita

Anestéziológ zhodnotí, či je pacient vhodný pre podávanie epidurálnej anestézie. V anamnéze sa cielene pýta na kardiovaskulárne, respiračné ochorenia, alergiu na liečivá. Pri fyzikálnom vyšetrení je dôležité neurologické vyšetrenie, stav chrbtice a veľkých kĺbov. Z laboratórnych testov sú to testy na vyšetrenie krvnej zrážanlivosti. Dôležitý je rozhovor s pacientom, je nevyhnutné vysvetliť pacientovi mechanizmus účinku analgetík, postup podávania analgézie (s cieľom zabezpečiť spoluprácu pacienta a minimalizovať výskyt komplikácií), informovať ho o výhodách. Pacient po poučení podpíše informovaný súhlas.

Ošetrovateľské intervencie
-	Pripraviť pomôcky
	Pripravený sterilný stolík obsahuje	Pripravený pomocný stolík obsahuje
	20 ml bezodporovú striekačku	čapica, náustenka, empírový plášť
	Touhyho epidurálna ihlu (16–18 G)	dezinfekčný roztok
	epidurálny katéter	anestetikum (2%Mesocain, 0,5% Marcain)
	injekčná ihla 22G	fyziologický roztok
	5 ml striekačka	emitná miska
	7 tampónov	transparentná fólia
	peán	periférna venózna kanyla
	rúška	elektrolytový infúzny roztok
	sterilné rukavice	tonometer, fonendoskop

-Pripraviť pacienta

Podať premedikáciu, zmerať krvný tlak, dych, srdcovú frekvenciu, zaviesť intravenóznu kanylu a aplikovať infúziu elektrolytov podľa ordinácie lekára.

216

Zabezpečiť polohu pacienta - laterálna s bradou pritlačenou na hrudník s maximálne pokrčenými dolnými končatinami pritiahnutými k trupu alebo v sede s maximálnou flexiou chrbta, tzv. „mačací chrbát“.

-Asistovať lekárovi pri detekcii epidurálneho priestoru

Po uložení pacienta do požadovanej polohy, anestéziológ odmastí a dezinfikuje miesto vpichu, príslušnú oblasť zarúškuje. Štandardné miesto vpichu je medzistavcový priestor L3-L4. Po anestezovaní kože a podkožia prevedie punkciu epidurálneho priestoru Touhyho ihlou. Pri punkcii je v ihle mandrén. Ihla ľahko preniká cez podkožný tuk. Pri prepichovaní väzov sa odpor zväčší.

Z ihly vyberie mandrén. Keď sa odpor náhle zmenší, ihla je v epidurálnom priestore. Na detekciu epidurálneho priestoru sa využíva tzv. negatívny tlak v epidurálnom priestore, používa sa metóda straty odporu (na ihlu sa už na začiatku nasadí dokonale tesniaca striekačka s 5 ml fyziologického roztoku, cez ihlu, pri prechode pevnými tkanivami, nemôžeme roztok vstreknúť, piest péruje, keď

ihla prenikne cez žltý väz do epidurálneho priestoru, odpor zmizne, roztok môžeme bez odporu ihlou pretlačiť) a metóda visiacej kvapky (skôr ako ihla prenikne žltý väz, sa z ihly vytiahne mandrén a do ihly sa vstrekne malé množstvo fyziologického roztoku, aby jedna kvapka visela v ihle, ihla sa jemne zatláča cez žltý väz, po punkcii žltého väzu sa visiaca kvapka nasaje do ihly).

Po správnej detekcii epidurálneho priestoru lekár zavedie epidurálny katéter. Zasúva jeho hrot do epidurálnej ihly, akonáhle prenikne k jej koncu, pocíti ľahký odpor. Následne zasunie katéter do epidurálneho priestoru, odstráni ihlu. Pokiaľ je katéter zasunutý príliš hlboko, hrozí jeho stočenie a zalomenie. Pokiaľ je zasunutý málo, ľahko vypadne. K prevencii infekcie v mieste vpichu alebo dislokácie katétra slúži pretiahnutie katétra bezpečnostným zámkom. Lekár sleduje či z katétra nevyteká krv alebo iná tekutina, miesto sterilne prekryje transparentnou fóliou. Proximálny koniec katétra fixuje nad lopatkou až k ramenu, nasadí antibakteriálny filter.

-Monitorovať pacienta počas detekcie epidurálneho priestoru a po zavedení katétra a aplikácii opioidov. Nevyhnutné je sledovať stav vedomia, sestra neustále s pacientom komunikuje, meria krvný tlak a pulzovú frekvenciu. Po punkcii sa môže objaviť hypotenzia, nevoľnosť až vracanie, pacient zbledne a je pokrytý studeným potom. Sestra urobí proti šokové opatrenia, elevuje dolné končatiny, zrýchli aplikáciu infúzneho roztoku elektrolytov, informuje lekára. Ďalej postupuje podľa ordinácie, aplikuje vazopresíva, antiemetiká intravenózne.

-Zabezpečiť polohu pacienta po zavedení katétra. Pacienta uložíme do supinačnej polohy.

-Skontrolovať celistvosť katétra, jeho fixáciu ku koži, prípadné presakovanie.

-Dokumentovať všetky zmeny a zistenia.

217

Bezprostredné komplikácie

-nechcená punkcia tvrdej pleny - vzniká pri nesprávnej detekcii epidurálneho priestoru, prejaví sa vytekaním likvoru z epidurálnej ihly, na druhý deň sa u väčšiny postihnutých prejavuje bolesťami hlavy,

-totálna subarachnoidálna blokáda - táto nebezpečná komplikácia vznikne pri podaní injekcie anestetika do subarachnoidálneho priestoru pri nerozpoznanej perforácii tvrdej pleny,

-masívna epidurálna anestézia - epidurálna anestézia sa rozšíri nečakane ďaleko, príčinou je v predávkovanie anestetikom, vzniká asi po 20 minútach po injekcii,

-punkcia epidurálnej cievy - častá bezvýznamná komplikácia, pokiaľ sa lokálne anestetikum neaplikuje omylom do takto postihnutej cievy,

-pokles TK, nauzea, vracanie.

Neskoré komplikácie

-poruchy funkcie močového mechúra - blokáda parasympatikových krížových segmentov vyvoláva atóniu močového mechúra a vyradí pocit nutkania na močenie. Močový zvierač sa nepovoľuje. Poruchy činnosti mechúra sa prejavujú ako zástava močenia. Aby nedošlo

k dilatácii močového mechúra, vyzveme pacienta asi 6 hodín po anestézii, aby sa vymočil, prípadne ho pri neúspechu cievkujeme,

-bolesti hlavy - vyskytujú sa po perforácii tvrdej pleny,

-neurologické komplikácie,

epidurálny hematóm - vzniká pri punkcii vény u pacientov na antikoagulačnej liečbe, prejavuje sa bolesťami v krížoch alebo dolných končatinách, pocitom slabosti alebo obrnou dolných končatín,

epidurálny absces - prejavuje sa bolesťami v krížoch a bolesťou na tlak v oblasti miesta vpichu injekcie, horúčkou a leukocytózou,

arachnoiditída a myelitída – vzniká pri použití nesterilného inštrumentária alebo zvyškami dezinfekčného roztoku na nástrojoch a koži.

6.4.3 Spinálna anestézia

Pri spinálnej anestézii sa lokálne anestetikum aplikuje cez spinálnu ihlu (22–29 G) do subarachnoidálneho priestoru v množstve nie väčšom ako 4 ml, najčastejšie okolo 2,5 ml. Lokálne anestetikum pôsobí na zadné a predné miechové korene, ďalej na gangliá zadných koreňov, autonómne vlákna, povrchové miechové dráhy a menej na zmiešané nervové zväzky.

L3– L4, L4 – L. Správna poloha hrotu ihly sa identifikuje po vytiahnutí mandrénu prítomnosťou

218

cerebrospinálneho likvoru v kónuse ihly. Nástup anestézie je rýchly s výraznou svalovou relaxáciou na 1–2 minúty. Anestézia trvá zvyčajne do 2 hodín, analgézia do 4 hodín. Ak sa pridá k lokálnemu anestetiku opioid, analgetický účinok sa predĺži (fentanyl 4–6 hod., diamorfín až 12 hod.). Spinálna anestézia sa využíva v jednodňovej ambulantnej anestézii, pri cisárskom reze, pri oropedických operáciách dolných končatín, chirurgických, gynekologických a urologických operáciách pod úrovňou dermatómu Th 10 (hernie, hemoroidy, TUR, transvaginálne, perineálne výkony a i.). Spinálna anestézia poskytuje alternatívu pre polymorbídnych pacientov s vysokým perioperačným rizikom (CHOCHP, gastroezofageálny reflux, obštrukčné spánová apnoe, obezita, diabetes mellitus, vysoký vek). Výhody zahŕňajú zníženú incidenciu pooperačnej nauzey a zvracania, lepšiu pooperačnú analgéziu, včasné prepustenie po operačnom výkone a nižšie ekonomické náklady.

Asistencia sestry a ošetrovateľské intervencie (vid epidurálna anestézia)

Môže sa realizovať aj kombinovaná spinálna – epidurálna anestézia

Potenciálne komplikácie spinálnej anestézie

-oneskorená mobilizácia - môže byť problémom v jednodňovej chirurgii, odporúča sa, aby sa pacienti mobilizovali pod priamym dohľadom školeného personálu po návrate normálnej motorickej a senzorickej funkcie dolných končatín a perinea.

-pooperačná retencia moča - spontánne močenie je poslednou funkciou, ktorá sa zotavuje po spinálnej anestézii a vyžaduje návrat senzorickej inervácie pod S3, závisí od rôznych rizikových faktorov súvisiacich s pacientom, chirurgickým zákrokom a anestéziou. Prilokaín je spojený s nižším rizikom pooperačnej retencie moča ako bupivakaín. Počas chirurgického zákroku je potrebné sa vyhnúť nadmernému podávaniu intravenóznych tekutín, čo minimalizuje riziko retencie. Odporúča sa nedávať viac ako 500 ml, aby sa predišlo nadmernej distenzii močového mechúra. Niektorí pacienti však môžu potrebovať viac tekutín a/alebo vazopresorovú podporu na liečbu hypotenzie spôsobenej sympatektómiou vyvolanou spinálnou anestéziou. Cievkovanie močového mechúra by sa malo vykonať pri objeme nad 600 ml. Na odhad objemu moča slúžia rôzne ultrazvukové prístroje. Prepustenie pacientov v jednodňovej chirurgii pred obnovením močenia vyžaduje prepracovaný systém následnej starostlivosti v prípade, že nastanú komplikácie a detailnú edukáciu pacientov.

-postpunkčné bolesti hlavy - je nepríjemná komplikácia spinálnej anestézie. Riziko je pri modernej spinálnej anestézii veľmi nízke a nie je ovplyvnené použitím lokálneho

219

anestetika. Dura mater je tvorená niekoľkými vrstvami kolagénového väziva usporiadaného v rôznych smeroch, relatívne skoro po punkcii sa uzatvára, takže sa na bolesti hlavy s najväčšou mierou podieľa porušená arachnoidea, nakoľko tá je tvorená vrstvou neuroepitelialnych buniek a potrebuje dlhší čas na uzatvorenie postpunkčného otvoru. Odporúča sa používať “pencil-point” spinálne ihly 25-27 G. Vo väčšine prípadov sa bolesť hlavy upraví v priebehu niekoľkých dní len s použitím analgetík, tekutín a kofeínu. Všetci pacienti musia byť informovaní o tom, čo majú robiť v prípade postpunkčných bolestí hlavy a každé zariadenie by malo mať lokálny protokol na ich manažment.

-Hypotenzia a bradykardia – spôsobené prostredníctvom preganglionárnej blokády sympatiku. Sú dobre zvládnuteľné použitím tekutín a vazopresorov.

-Neurotoxicita a poškodenie nervov - všetky lokálne anestetiká sú potenciálne neurotoxické.

6.5 Monitoring pacienta v intenzívnej starostlivosti

Monitoring pacienta v intenzívnej starostlivosti je opakované alebo trvalé sledovanie fyziologických funkcií pacienta a činnosti prístrojov. Cieľom monitoringu je včasná detekcia abnormalít fyziologických funkcií, uľahčuje rozhodovací proces v prípade použitia konkrétnej terapeutickej intervencie a umožňuje prekontrolovanie a porovnanie fyziologických funkcií za určitú časovú jednotku. Získané dáta slúžia na posúdenie aktuálneho stavu pacienta, ale aj k neskoršiemu spätnému hodnoteniu.

Spôsoby monitoringu:

-bedside monitoring (pri lôžku pacienta) možno využiť na menších ošetrovacích jednotkách, kde sú monitory umiestnené na dohľad sestry,

-centrálny monitoring (systém starostlivosti je centralizovaný na jedno miesto), kde sú sledované všetky parametre na jednom centrálnom monitore,

-kombinovaný monitoring zahŕňa jednak monitor pri lôžku pacienta a jednak využitie centrálneho monitoru. Tento spôsob patrí medzi najvyužívanejšie.

220